Lawford Wyatt Lakeman

19. června 2017 v 21:00 | Mars |  Postavy - muži
Hráčka: Veviver
Věk postavy: 30
Povolání: vyšetrovateľ u Interpolu
Bydlí v: Mestský byt
Faceclaim: Misha Collins



VZHLED:
Na pohľad ide o obyčajného chlapa. Často krát je nedbalo upravený, alebo dokonca aj neupravený. To znamená strapatý ako keby týždeň nevidel hrebeň, pretože daný predmet zväčša zapantroší tak, že ho už nenájde. Potom ešte nosí strnisko. Kedysi sa aj holil do hladka ale keď mu jedna známa povedala, že má tváričky ako detskú prdelku a že mu to závidí tak žiletky hodil do koša. Ono ho to neurazilo, len sa to asi dotklo nejakej jeho divnej chlapskej struny. Možno aj ega. Alebo jednoducho nechcel pôsobiť nijako žensky. Na svoje modrasté oči tiež počúva občas komplimenty, ale s tými už asi nič nespraví. Leda že by si ich vylúpol z hlavy ale to mu príde už moc drastické. Čo sa týka jeho obliekania tak aj tu sa jeho nedbalosť prejavuje. Z času na čas si zle zapne gombíky na košeli. No, dobre, to sa mu stáva dosť často a preto keď sa oblieka tak to robí aj na trikrát. Kvôli práci sa dokonca musel naučiť viazať si kravatu. Aspoň nejako obstojne. To znamená, že nosieva obleky, košele a polobotky. Dokonca rád na seba hodí aj trenčkot. Ale vo voľnom čase preferuje skôr rifle a koženú bundu. K tomu nejaké to tričko a rozopnutú košeľu. Alebo aj zapnutú ak sa mu to podarí na prvý pokus. Pod týmito svrškami je ale dosť usilovne udržiavané telo. Má asi tak do 180 centimetrov. Hore dole pár centimetrov. Ale skôr je to menej a do tých 180 si pridáva, aby si nepripadal ako prcek. Je skôr štíhlejšej postavy. Žiadny namakaný svalovec ale tiež žiadny vychrtlý cucák. Pneumatiku na bruchu by ste uňho hľadali ťažko. Však proti nej divoko bojuje. Vďaka práci bol dvakrát postrelený. Raz do nohy a druhý raz už mu guľka prevŕtala bok. Ale prežil to a dnes má jazvy, ktoré občas využije pri balení. Nie moc často ale keď na ne príde reč tak ich skoro s radosťou použije.

POVAHA:
Ako už bolo spomenuté nedbalosť je uňho celkom bežná. A to nie len v oblečení ale aj v bežnom živote. Veľakrát nevie nájsť kľúče aj keď ich má rovno pred nosom. Alebo peňaženku. Alebo nevie ani kam si položil hrnček s kávou. Takýmto štýlom pristupuj k času. Keď príde o hodinu neskôr tak si z toho dvakrát veľkú hlavu nerobí. A nerobí si ju ani z toho, keď to čakajúceho naštve. Len sa ospravedlní a nahodí ten svoj šteňací pohľad. Keď to zaberie, nie je čo riešiť. Keď nie tak to skúša ďalšími ospravedlneniami. Ale v podstate ide o to, že je to salámista. Jeden by sa aj zamyslel nad tým, že ako môže niekto taký robiť práve u Interpolu? Jednoducho. To čo uňho platí v bežnom živote, neplatí v práci. Dobre, na porady chodí neskoro alebo vôbec. Za to však dosahuje výsledky. V práci je ako buldog, ktorý keď chytí stopu tak po nej ide. Prosto, jeho bežný, obyčajný, zábudlivý a bezstarostný život sa kompenzuje vytrvalým, vážnym, presným a tvrdým prístupom v práci. K tomu všetkému je ale potrebné dodať, že Law má zmysel pre humor. A ten sa premieta v oboch sférach jeho života. Má rád zábavu s priateľmi, urobí si srandu s kolegami, nadhodí aj drsný vtip k zločincovi, teda on si myslí, že je drsný. Či to tak je, na to sa treba opýtať dotyčného. Law žije dosť čulím spoločenským životom. Ale popritom má rád, keď si večer môže sadnúť k telke, dať si víno alebo naopak pivo a užiť si trochu pokoja. Je to v celku osoba plná protikladov. Pritom sa to v ňom nijako nebije a je vyrovnaný sám so sebou. Dalo by sa povedať, že už konečne dospel ale občas sa o tom dá pochybovať. Jediné s čím má problém je prijímanie komplimentov. To vždy radšej stočí reč niekam inam len nie na seba. Inak ide o skromného a nenáročného človeka.

ZÁJMY:
Záujmy má celkom pestré. Patrí medzi ne cyklistika, turistika, a beh. Jeden čas hrával aj tenis, ale žeby bol v tom extra dobrý sa nedá tvrdiť. Kedysi bol dokonca aj vášnivý nadšenec boxu ale toto obdobie ho už dávno prešlo. Ale schopnosti z tohto športu už niekoľkokrát zužitkoval v práci. A vždy si nájde čas na to, aby si pár krát udrel do pytla. Od športu teda prejdeme ďalej. Rád si ide sadnúť na nejaký ten pohárik. Najradšej má hlavne červené víno alebo svetlé pivo. Tvrdému alkoholu ale neholduje. Aj do reštiky si občas zbehne. Ale to je skôr z dôvodu, že je priemerný kuchár a niekedy sa mu ku šporáku ani nechce. A nepohrdne dobrým jedlom. V tomto smere nie je vyberavý ale sú veci, ktoré do seba nedostane ani kebyže ho na nože berú. Sú to napríklad jogurty, olivy a mleté mäso. Ale to je skôr z nedôverčivosti. Jeho záujem v oblasti randenia je ale zameraný skôr na mužov. Ono by to veľa ľudí doňho nepovedalo. Ale je to tak. Ženskej spoločnosti sa ale nebráni, no je to len v rámci priateľstva. Avšak dámy, ak mu dáte do ruky kabelku tak ju bude držať na jednom prste a čo najďalej od seba.

HISTORIE:
Law vlastne vyrastal v normálnej rodine. Celkom. Je to tradičná vojenská rodina. Často u nich vládla tvrdá disciplína a príkazy sa museli dodržiavať bez remcania. Tento štýl výchovy preferoval predovšetkým Lawov otec. Asi veril, že z jeho troch synov vyrastú ďalší bojaschopní muži. Jeho matky, aspoň čo si pamätá, bola odjakživa ženou v domácnosti. A vlastne doteraz nedošiel na to, či s touto výchovou súhlasila alebo nie. Ani sa jej nepýtal. Jeho otec bol dlhú dobu v aktívnej vojenskej službe. Nanešťastie, počas vojny v Iraku bol zranený a ochrnul od pol pása dole. Law mal vtedy dvanásť rokov a svojho otca považoval za hrdinu. Nie že by sa na tom niečo zmenilo. Preňho už hrdinom ostane navždy. Lenže ťažko niesol otcove prudké zmeny nálad. Alebo depresie, ktoré sa ho dlhú dobu držali, pokým sa so svojim stavom nezmieril. Toto všetko spôsobilo, že sa napokon sprčil a rezolútne povedal, že k armáde nejde. Aj napriek tomu, že tým ublížil otcovi. Ale aby zmiernil jeho sklamanie tak sa rozhodol ísť k polícii. A trochu pomohlo keď aspoň jeho bratia plnili otcove očakávania. Možno by sa čoskoro zmieril s jeho rozhodnutím, avšak to by sa nesmel dozvedieť o jeho homosexualite. Nešlo a klasické priznanie typu: "mamy, tati som gay". Skôr išlo o trápny moment, keď ho otec načapal inflagranty. U nich doma. V Lawovej izbe. A v posteli, keď sa schyľovalo k najlepšiemu. Lawa to tak šoklo, že k sebe už nikdy a nikoho nepozval. Dokonca ani na kávu. Po tejto eskapáde mal s rodičmi dlhý, miestami emotívny a sem tam hlasitý rozhovor. Výsledkom bolo, že Law s otcom dlhú dobu neprehovoril ani slovo. Vlastne to boli roky. Medzitým Law doštudoval a podarilo sa mu získať prácu snov u Interpolu. Začínal tam síce ako bažant a prehadzovali si ho z oddelenia na oddelenie ale to mu vôbec nevadilo. Popritom stretol Briana. Bol od neho o tri roky mladší. Žiadny extra rozdiel. A aj keby tak smola lebo Law sa doňho zamiloval až po uši. Rozumeli si a navyše obaja boli ako dve veselé kopy. A to im stačilo. Lenže problém bol vtom, že sa Brian chcel vrátiť späť do L.A. k rodine. Ale k tomu si zmyslel, aby Law odišiel spolu s ním. Jeho ponuku dlho zvažoval. Dokonca si na papier vypísal pre a proti. Možno ale vtedy prevážili jeho city alebo možnosť preloženia v práci. Tak či onak sa teda rozhodol, že s ním pôjde. A prišlo na zoznámenie s rodinou. Brianov otec ho prekvapil svojou otvorenosťou a humorom. Vlastne Reinholdsovi ho vzali celkom v pohode. Až mu z toho spadol kameň zo srdca. Na začiatku ich vzťahu bolo všetko rúžové. Ale ako to tak býva, aj medzi nimi začali vznikať určité konflikty. Law ich snažil riešiť s chladnou hlavou a bohužiaľ aj ústupkami. Po dvch rokoch vzťahu, keď si Brian zmyslel, že chce svadbu. Lawovi prišlo, že na niečo také je priskoro a snažil sa mu to vyhovoriť. Lenže za tú dobu mu už mohlo dôjsť, že Brian si išiel iba po tom čo chcel. A tak mu teda znova ustúpil. Z veľkej časti to bolo preto, lebo ho miloval. Nasledovalo ale ešte viac hádok. Ak by ich vzťah krachol už na začiatku svadobných príprav, tak by si obaja ušetrili kopec nervov. Law si hlavne vydupal malú svadbu. Ale Brian si to vykompenzoval na výzdobe, jedle, programe a dokonca aj svadobnej ceste. Jednou z dobrých vecí ale bolo, že Law sa znova začal rozprávať so svojim otcom. Zo začiatku ich manželstvo bolo fajn. Dokonca aj v práci sa mu zadarilo a už nependloval medzi oddeleniami ale bol preložený na odbor detskej prostitúcie a pornografie. Ale po čase ho to začalo zmáhať po psychickej stráne. Často sa stával nepríjemným alebo sa aj Brianovi vyhýbal. Nahováral si, že je to tak lepšie, že aspoň nebude voči nemu nevrlý a tak. Takže keď sa dozvedel, že ho jeho manžel podviedol, tak mu to ani nedokázal dlho vyčítať. Jednoducho mal pocit, že ho k tomu dohnal. Tak si v práci vybavil preloženie na oddelenie narkotík a na čas aj v ich vzťahu bol pokoj. Ale iba na chvíľu. Nezhody pomaly prevyšovali nad pokojným spolunažívaním. A tak na jednej Lawovej pracovnej ceste, Briana podviedol. Bola to ďalšia prasklina do ich vzťahu. A tých už len pribúdalo. Všetky svoje problémy riešili medzi sebou a nikdy do toho neťahali rodinu. Pred nimi sa vždy tvárili, že je všetko v poriadku. Ale po čase si Law uvedomil, že už to skutočne nemá význam. A uvedomil si, že to čo k Brianovi cítil už je preč. Možno za to mohlo, že často cítil z jeho oblečenia cudziu kolínsku. Alebo to večné manipulátorstvo. Takže keď už asi tisíci krát padlo slovo rozvod, tak súhlasil. Popravde, Brianov zarazený a k tomu ešte šokovaný výraz mu spôsobil radosť. Napokon, ich manželstvo vydržalo skoro päť rokov. Ich rozvod je ale ešte natoľko čerstvý, že o ňom valná väčšina rodiny nevie. Ale v podstate toto jedôvod, prečo sa Law rozhodol vrátiť do svojho rodného mesta. Do Brightonu.

GALERIE:





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama