Jean-Nicholas Sartre

1. února 2018 v 20:17 |  Postavy - muži

Hráč/ka: Azzuen
Věk postavy: 22 let
Povolání: študent aerospace engineering
Bydlí v: Babičkin dom (spolu s Anet Sartre)
Faceclaim: Blake Steven



VZHLED:
Okolo 180 centimetrov, štíhlejšia postava, za ktorú však vďačí hodinám vo fitness centre. Zhruba tak by sme Nicka popísali z diaľky. Zblízka tiež nie je ničím veľmi zaujímavý. Jeho pokožka je svetlá a čistá, pubertálne roky má za sebou. Jeho tvár je ostro tvarovaná, teda, odkedy schudol. Vždy mal totižto pár kíl navyše, až v posledných rokoch mu na tom začalo záležať a výrazne schudol. Ale o tom potom. V ich rodine sa traduje drobnejší, ohrnutý noštek. Rovnako tak jamky v lícach - stále ich má, nezbavil sa ich ani zhodením prebytočných kíl. Nikomu okrem neho to však nevadí, všetci si myslíme, že sú roztomilé. Jeho oči sú zelené, pery ostro rezané a ružovučké. Veľmi tmavé, prirodzene mierne zvlnené vlasy nosí jemne strapaté, nemusíte sa však báť, že by niekedy niekam išiel neupravený. To rozhodne nie je jeho štýl. Z davu teda ničím veľmi nevynikne. Ak tak, tak jedine úsmevom. Má veľmi pekné biele zuby a keď sa usmeje, úplne žiari. Nick má proste vážne krásny úsmev, plus tie jamky v lícach. Málokedy ho tiež stretnete bez okuliarov. Potrebuje dioptrie a naozaj, naozaj nemá rád šošovky, plus tie okuliare fakt nie sú tak zlé. Jeho štýl obliekania je jednoduchý. Stretnete ho prevažne v sivej a čiernej farbe. Najviac zo všetkého obľubuje čierne džínsy (lebo na nich nevidno, že sú to džínsy) a svetre. Miluje svetre, fakt, má ich doma príšerne veľa. Nepohrdne však ani košeľou a občas, síce veľmi málo, ale občas ho predsa stretnete v mikine. Tenisky tiež veľmi neobľubuje, má radšej normálne topánky, heh. Celkovo sa oblieka jednoducho a pomerne elegantne.

POVAHA:
Nikto, kto Nicka bližšie nepozná, o ňom nič nevie. Je hrozná hanblivka, tichý človek a v prítomnosti neznámych ľudí sa tvári, že neexistuje. Rozpráva väčšinou iba keď niekto prehovorí na neho ako prvý, a aj to rozpráva iba toľko, čo je nevyhnutné. Veľmi zdvorilo, formálne, skrátka sa o ňom nič nedozviete. Ťažko povedať, prečo sa hanbí, podľa môjho názoru nemá za čo. Otvoriť sa človeku mu trvá pomerne dlho a deje sa to postupne. Po určitom čase známosti je vám postupne odhaľované, že Nick vie naozaj normálne rozprávať! Bez koktania a viac ako dve vety za sebou. Nie, vážne. Nie je z tých ukecaných, preferuje spoločnosť knihy radšej ako spoločnosť ľudí, ale raz za čas cíti akúsi neurčitú túžbu tráviť čas s ľuďmi. Zhadzuje to na fakt, že človek je bytosť od prírody spoločenská a evolúcia ešte nedošla tak ďaleko, aby mohol túto vlastnosť vyškrtnúť zo zoznamu tých charakteristických pre celý druh. Udržuje si svoj malý okruh priateľov, povahovo podobných jemu, čiže sa s nimi nejak extra nemusí stretávať a chodiť na párty a je si istý, že s nimi môže rátať. Keď ho spoznáte, zistíte, že je hrozne čitateľný, naozaj ako otvorená kniha. Nick je inteligentný, naozaj nad priemerom, je veľmi talentovaný, čo sa týka predovšetkým matematiky, fyziky a informatiky. Ľudia si často týchto ľudí - nazvime ich súhrnne Itčkarov - predstavujú ako trocha iný druh, a zčasti je to aj pravda, najmä čo sa týka tej nespoločenskosti a tak. Koncept, že nerozumejú ľuďom, často spadá po tento predsudok, a tu musím nesúhlasiť - Nick je chápavý a ľuďom a ich emóciám, pocitom rozumie, minimálne sa teda snaží, tie svoje taktiež neskrýva, je milý, rád iným pomáha a patrí k tým, ktorí kým nemusia, ani muche neublížia. Je organizovaný a metodický, neznáša bordel, fakt vo všetkom musí mať poriadok. Rád plánuje - viac než rád, plánuje si skoro všetko a jeho život prakticky závisí na jeho diári. Často sníva, avšak skôr o veciach, ktoré by sa mohli stať realitou, o vesmíre a o vede, proste šialenec, heh. Svoj voľný čas trávi robením vecí do školy, učením sa a čítaním, nejaké iné záľuby veľmi nemá. Chodí do fitka, ale to za záľubu fakt nepovažuje. Má rád svoju samotu, ticho, vo všetkom sa najradšej spolieha sám na seba, nie je veľmi tímový hráč. Napriek svojej inteligencii o sebe veľmi často pochybuje a netrpí prehnane vysokým sebavedomím, ba práve, skôr naopak. Taktiež nepatrí k prokrastinátorom, najradšej všetko urobí čo najskôr, snaží sa nič neodkladať, i na skúšky sa učí priebežne, no, učí sa viac-menej stále, je to jeho hobby.

ZÁJMY:
Čítanie, či už beletrie alebo odbornej literatúry, je definitívne Nickovou najväčšou záľubou. Je knihomoľ a keby mohol, asi by sa presťahoval do knižnice. Obzvlášť rád číta diela svojej sestry, v ktorých potom vypichuje nepresnosti a nezhody. Robenie si zle so svojím mladším súrodencom by sa tiež dalo zaradiť medzi jeho hobbies. Anet je človek, ktorý stojí za väčšinou činností, ktoré by označil ako svoje záľuby. Vďaka nej totižto videl množstvo filmov (iných ako dokumentárnych) a seriálov, rovnako tak začal čítať aj beletriu a počúvať hudbu. I štúdium by sa dalo zaradiť medzi jeho záľuby, možno dokonca aj tú najväčšiu. Vysokoškolské prednášky si užíva rovnako ako hŕby učiva, ako memorovanie, tak aj nekonečné počítanie. A to je tak zhruba všetko, neviem prísť na nič iné, čo by sa dalo označiť ako záľuba. Jeho život pozostáva zo školy a z nejakej ďalšej školy a z kníh, that's it.

HISTORIE:
Narodený pred 22 rokmi vo Francúzsku, Vouvant, otcovi francúzskeho pôvodu pracujúcemu ako novinár a matke - Britke - učiteľke v materskej škole. Prvé roky svojho života prežil práve v tomto malom mestečku. Ako bábätko bol zlatučký, spinkal aj papkal dobre. Aj škôlku prešiel bezproblémovo, bol jedno z tých dobrých detí, o ktorých ani neviete, že tam sú. Keď mal štyri roky, narodila sa jeho mladšia sestra, ktorej sa veľmi tešil a čítal jej z knižiek, aj keď bábätko spalo. Už štvorročný vedel plynule čítať a učil sa písať. Vždy sa zaujímal o prírodu - čítal hlavne knižky o dinosauroch a o vesmíre. Keď mal deväť rokov, matka sa - kvôli nezhodám s jeho otcom - rozhodla odísť späť do svojej rodnej Británie, a akokoľvek ťažké to pre neho bolo, rozhodol sa ostať vo Francúzsku. Mal tam svoje zázemie a bol zvyknutý; nikdy nemal rád zmeny a ťažko si zvykal. A tak hoci bez mamy a sestry, ostal vo Francúzsku žiť s otcom a s jeho rodičmi. Bol celkom spokojný. Nastúpil na strednú školu, pravda, musel dochádzať, pretože vo Vouvante stredná škola nebola. Už vôbec nie taká, s ktorej úrovňou by bol spokojný. V tom čase - v druháku na strednej - sa jeho mama a sestra vrátili do Francúzska. Bol to pre neho nezvyk, mať ich obe doma. Celé roky žili prakticky oddelene, vídal mamu a sestru iba cez prázdniny, väčšinou tak maximálne na týždeň. Hlavne so sestrou si musel budovať vzťah prakticky od základov. Obaja v puberte, dve veľmi odlišné povahy a nezvyknutí na seba... Nešlo to ľahko, ale je fakt rád, že sa do Francúzska na tie dva roky vrátila aj ona. Keď totižto on strednú ukončil, ona chcela ísť späť do Británie na strednú školu. Nick si vtedy podával prihlášky na vysoké školy, a tak si dal žiadosť aj na Brightonskú univerzitu. Medzi inými si podával prihlášky na rôzne vysoké školy, naozaj však veľmi chcel ísť práve do Brightonu, kde bol jeho odbor vraj jeden z najlepšie pokrytých. Nico, ako zvyčajne príliš sebakritický a málo sebavedomý, ani neveril, keď ho naozaj prijali. A z Francúzska teda odchádzali obaja spolu. Bolo pre neho zvláštne, že mal po toľkých rokoch odísť z Vouvantu, odísť od otca a od starých rodičov. Odísť do anglicky hovoriacej krajiny. Znášal to celé pomerne ťažko. Niežeby nevedel po anglicky, to nie; avšak nebol na ňu zvyknutý na hovorovej úrovni, na tú prirodzenú rýchlosť, na slang, nič. Adaptáciu v Anglicku mu tiež neuľahčoval fakt, že mal žiť iba s babičkou - ktorú skoro nepoznal a videl ju naozaj párkrát v živote - a so svojou sestrou. Tie dve boli skvelé kamarátky a on sa miestami cítil nevítaný, cítil sa navyše. Ale opäť, zvykol si, s miernymi ťažkosťami, ale postupne sa všetkému prispôsobil. Vďaka škole nemal nejak čas nazvyš, a tak to bolo všetko jednoduchšie - nemal čas sa zaoberať hlúposťami. S výberom školy je nadovšetko spokojný, za nič na svete by nemenil. Patrí k tým najlepším z najlepších a už teraz má ponuku na stáž v NASA. Všetko je tak, ako má byť.

GALERIE:




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Anet Anet | E-mail | 3. února 2018 v 17:41 | Reagovat

Kde te mam kontaktovat pro hru? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama